Informačný papier o kultúrnom umení Ota Ward „ART bee HIVE“ vol.5 + včela!

Je zábavné vytvárať veci s ľuďmi
Keď sa urobí dobrý produkt, je tu nenahraditeľná radosť
"TOKYO OTA OPERA PROJECT producent / klavirista Takashi Yoshida"

Opera je „komplexné umenie“ vytvorené profesionálmi z každého žánru hudby, literatúry a umenia.„PROJEKT TOKYO OTA OPERA“ bol zahájený v roku 2019, aby si takúto operu mohlo vychutnať čo najviac ľudí.Rozhovor sme mali s pánom Takashim Yoshidom, skutočným „dieťaťom Ota“, ktorý je producentom a spolupracovníkom (trénerom speváka).

O projekte „TOKYO OTA OPERA“

Opera „Komori“ účinkovala vo veľkej sále Plaza Ota Citizen

Počul som, že pán Yoshida sa narodil v Ota Ward a vyrastal v Ota Ward. Čo vás primälo k začatiu tohto projektu?

"Stalo sa, že asi pred 15 rokmi som si prenajal malú sálu v Ota Ward Hall Aplico a naštudoval operetu„ Queen of Charles Dash "v nezávislom projekte. Boli to ľudia, ktorí to sledovali a podporovali ma. Potom som založil séria koncertov operného speváka s názvom „A la Carte“ v tej istej malej sále.Je atraktívne môcť počúvať spevácke hlasy a techniky špičkových operných spevákov v intímnom priestore zvanom malá sála, a to trvá už 10 rokov.Keď som uvažoval o inom projekte, pretože bol zlom, požiadali ma, aby som hovoril s týmto „PROJEKTOM TOKYO OTA OPERA“. „

Počul som, že ide o plán náboru členov zboru hlavne od obyvateľov oddelenia a vytvorenie opery s trojročným plánom.

"V Ota Ward je viac ako 100 speváckych zborov a zbory sú veľmi populárne. Chceme, aby sa obyvatelia oddielu zúčastňovali ako zbory, aby sa cítili bližšie k opere, takže členovia zborov sú vekovo obmedzení. Výsledkom je, že , účastníci mali od 17 do 85 rokov a všetci sú veľmi nadšení. V prvom ročníku vyzdvihli vrcholy opery Johanna Straussa „Komori“ profesionálni operní speváci. Vystupovali sme s klavírnym sprievodom s ľuďmi. Rozdiel je v scénický zážitok medzi členmi zboru, ale sledovaním tých, ktorí nemajú dobré skúsenosti, môžete vytvoriť javisko s pocitom jednoty. Myslím. “

Tento rok bol však plánovaný galakoncert s orchestrálnym sprievodom zrušený, aby sa zabránilo šíreniu novej koronavírusovej infekcie.

"Je mi to veľmi ľúto, ale aby som udržal kontakt s členmi zboru, vediem online prednášku pomocou programu Zoom. Slová diela, ktoré som plánoval spievať na predstavení, hlavne v taliančine, francúzštine a nemčine." Nemčina. Špecializovaní inštruktori sú pozvaní na prednášky o dikcii (vokalizme) a o spôsobe používania tela. Niektorí členovia boli spočiatku zmätení, ale teraz ich je viac ako polovica. Ľudia sa zúčastňujú online. Výhodou online je, že môžete využiť svoj čas efektívne, takže v budúcnosti by som rád premýšľal o praktickej metóde, ktorá kombinuje tvárou v tvár a online. “

Povedzte nám, prosím, vaše plány na tretí rok budúci rok.

"Plánujeme usporiadať koncert s orchestrálnym sprievodom, ktorý sa tento rok nenaplnil. Postupne obnovujeme nácvik refrénu, ale žiadame vás, aby ste v určitých intervaloch sedeli vo veľkej sále Aplico a používali masku venovanú vokálnej hudbe, aby sa zabránilo infekcia. Je zapnutá. “

Povolanie zvané Collepetiteur

Pán Yoshida smerujúci ku klavíru © KAZNIKI

Répétiteur je klavirista, ktorý hrá pri sprevádzaní pri opere a tiež učí spev spevákov.Je to však takpovediac „zákulisie“, ktoré sa v skutočnosti pred zákazníkmi neobjavuje.Aký bol dôvod, aby sa pán Yoshida zameral na Répétiteur?

„Keď som bol na strednej škole, hral som na klavírnom sprievode v súťaži refrénov a zamiloval som si spevácky sprievod. Učiteľ hudby, ktorý ma v tom čase učil, bol z druhého sedenia a povedal:„ Ak sa stanete sprevádzať klaviristu pre druhé zasadnutie v budúcnosti. Je to v poriadku. “To bolo prvýkrát, čo som si uvedomoval povolanie „sprievodného klaviristu“.Potom, keď som bol v druhom ročníku na strednej škole, zúčastnil som sa ako člen zboru na operetnom predstavení v Shinagawa Ward a prvýkrát v živote som sa dostal do kontaktu s dielom Colle Petitur.Pamätám si, ako ma šokovalo, keď som ho videl nielen hrať na klavíri, ale aj vyjadrovať svoje názory spevákovi a niekedy aj dirigentovi. „

Univerzita však postupuje na oddelenie vokálnej hudby na Kunitachi College of Music.

"V tom čase som ešte rozmýšľal, či sa stanem vokalistom alebo collepetiteurom. Od čias, keď som chodil do školy, ako refrén na druhé volebné obdobie som mohol zažiť, ako sa opera robila, zatiaľ čo som skutočne stál na javisku . V tejto dobe, keď sa náhle stalo, že sprievodný klavirista nemohol prísť, personál, ktorý vedel, že viem hrať na klavíri, ma zrazu požiadal, aby som hral ako náhradník, a postupne som začal pracovať na Korepetiture. Začínam. “

Skúsenosť byť na pódiu ako spevák bola veľmi užitočná pri angažovaní sa v opernom umení, ktoré vytvárajú ľudia z rôznych pozícií.Aká je podľa teba príťažlivosť pre tvoju prácu ako Répétiteur?

"Viac ako čokoľvek iné je zábavné vytvárať niečo spolu s ľuďmi. Keď sa navzájom nezhodneme, snažíme sa niečo vytvoriť, ale keď máme dobrého, robíme všetko. Vládne nenahraditeľná radosť. Je pravda, že Répétiteur je „v zákulisí", ale je to preto, že predtým sme na „fronte" ako refrén mohli pochopiť význam a dôležitosť „zákulisia". Som hrdý na to, že odvádzam dobrú prácu. "

História narodenia "Yoshida P"

© KAZNIKI

A teraz produkuje nielen Répétiteur, ale aj operu.

„Keď som pracoval na„ A La Carte “v malej sále Aplico, speváci, ktorí sa objavili, ma nazvali„ Yoshida P “(smiech). Myslím si, že P mal význam klaviristu aj producenta, ale potom, ak chcete pracovať ako producent, myslím si, že je lepšie sa tak volať a v istom zmysle aj „producent“ s pocitom tlačiť sa na seba. Pridal som nadpis.V Japonsku možno nemáte dobrý dojem z „dvojnohých waraji“, ale ak sa pozriete do zámoria, existuje veľa ľudí, ktorí majú vo svete hudby viac zamestnaní.Chcem tiež stále nosiť správne „waraji“, pretože to urobím. „

Podnikanie výrobcov je tiež práca, ktorá spája ľudí.

„Pri interakcii s mnohými spevákmi ako kollepetista som bol zvedavý, aké veci by sa zrodili, keby som mal túto osobu a túto osobu vedľa seba, a tiež je veľmi dôležitá práca producenta, ktorý to dáva do formy. Je to obohacujúce Samozrejme, bez ohľadu na to, ako veľmi som sa na javisku podieľal, bolo to spočiatku ťažké, pretože bolo toľko vecí, ktorým som nerozumel, ale režisérka Misa Takagishi mi poradila, že mám povedať, že nerozumiem, čo Nerozumiem.Odvtedy sa moje pocity oveľa uľahčili.Na pódiu je zhromaždenie rôznych odborníkov, takže je dôležité, ako veľmi môžu pomôcť.Aby ste to dosiahli, musíte mať pre seba pevný základ, aby ste mohli byť spoľahlivým človekom. „

Keď som sa ho spýtal, nadobudol som dojem, že sa pán Yoshida volal „Collepetiteur“ a „producent“.

"Nechcem niečo vlastniť, chcem šíriť bohatý talent ľudí. Na tento účel je dôležité rozširovať anténu a komunikovať s rôznymi ľuďmi. Je to tak. V zásade mám ľudí rád, takže by ma zaujímalo, či táto práca je povolaním (smiech). “

Veta: Naoko Murota

Kliknutím sem zobrazíte ďalšie informácie o PROJEKTE TOKYO OTA OPERA

profil

© KAZNIKI

Po absolvovaní XNUMX. základnej školy Ota Ward Iriarai a XNUMX. strednej školy v Omori absolvoval odbor vokálnej hudby na Kunitachi College of Music.Štúdium sprievodu opery v Miláne a vo Viedni.Po absolutóriu začal svoju kariéru ako klavirista pre druhé sedenie.Počas opernej produkcie ako Répétiteur je veľmi dôveryhodný ako klavirista známeho speváka.V dráme CX „Goodbye Love“ má na starosti klavírnu inštruktáž a stvárnenie herca Takaya Kamikawu, predstavenie v dráme, účinkoval v médiách a má rôzne aktivity.
Klavirista Nikikai, inštruktor škôlky pre klavír Hosengakuenko, člen Japonskej výkonnej federácie, generálny riaditeľ spoločnosti Toji Art Garden Co., Ltd.

Kaviareň "Starí hostia"

Kedysi tu bolo antikvariát,
Bol by som vďačný, keby ste zistili, že tu bol zvláštny otec.

Na pravej strane Usuda Sakashita Dori z Ota Bunkanomori je kaviareň „Old Day Customers“, ktorá bola otvorená na konci septembra 2019.
To je miesto, kde kedysi navštevovalo slávne antikvariát „Sanno Shobo“ veľa spisovateľov z Magome Bunshimura.Názov kaviarne pochádza z eseje „Old Day Customers“, v ktorej majiteľ Sanno Shobo Yoshio Sekiguchi popisuje interakciu s mnohými spisovateľmi a obyvateľmi mesta Ichii.Majiteľom sú manželia Naoto Sekiguchi, syn pána Yoshia.

Vytvorením kaviarne som začal dúfať, že Magome Bunshimuru budem môcť spoznať čo najviac.

Pri vstupe podpísal biane s podpisom Shiro Ozakiho
© KAZNIKI

Čo vás prinútilo založiť kaviareň?

„Medzi literárnymi nadšencami sa hovorí„ Magome Bunshimura “, ale vo všeobecnosti je ešte stále niekoľko ľudí, ktorí to vedia. Vytvorením tohto obchodu som začal dúfať, že o ňom bude vedieť viac ľudí. Tiež koniec koncov, opätovné vydanie knihy môjho otca „Zákazníci Old Day“ bolo úspešné.
Ľudia, ktorí sa prechádzajú v Magome Bunshimura, môžu prejsť pred nimi, ale ak v tom čase nakuknete a pozriete si knihy a fotografie profesora Shira Ozakiho a ďalšie veci spojené s Magome Bunshimura, bol by som vám vďačný, keby ste mohli vedzte, že tu kedysi bolo antikvariát a bol tam zvláštny starec. „

Kedy tvoj otec založil Sanno Shobo?

"Bol to apríl 28. Môj otec mal v tom čase 35 rokov. Kedysi som pracoval pre tlačiarenskú spoločnosť, ale zdá sa, že som mal silný sen pracovať ako kníhkupectvo z druhej ruky. Keď som hľadal miesto nakupovať, stretol som miesto a zmenil som meno na Sanno Shobo. Adresa tu vlastne nie je Sanno, ale kvôli dobrému zneniu som počul, že to bolo Sanno Shobo. Môj otec pochádza z mesta Iida, kde Tenryu Rieka v prefektúre Nagano tečie. Vyrastal som pri pohľade na japonské Alpy. Myslím, že ma priťahovalo slovo Sanno. “

Bol Magome Bunshimura pri vedomí, keď tu jeho otec otvoril obchod?

"Myslím si, že som to vedel, ale nemyslel som si, že budem chodiť s literárnymi majstrami. Výsledkom bolo, že vďaka otvoreniu obchodu na tomto mieste som získal pána Shira Ozakiho, ktorý ma mal veľmi rád." Tiež som mohol spoznať veľa románopiscov, nielen Magome, ako napríklad vydavateľov. Myslím si, že môj otec mal naozaj šťastie. “

Majitelia Naoto Sekiguchi a manželia Element
© KAZNIKI

Môžete nám povedať niečo o spomienkach na vášho otca?

"V 40. rokoch éry Showa sa hodnota kníh predvojnovej literatúry prvého vydania ustavične zvyšovala. Knihy sa stali terčom investícií. Veľké kníhkupectvá z druhej ruky v Jimbocho ich kúpili a odložili na pulty. Cena stúpa." Môj otec strašne lamentoval nad takýmto trendom. Počul som, že som bol v tretej triede strednej školy a rozprával som sa so zákazníkmi: „Antikvariát je„ vec “knihy. Je to obchod, ktorý sa zaoberá„ dušou “. básnikov a spisovateľov. ““Pamätám si, že na mňa ako dieťa urobil dojem. „

"Môj otec zomrel 1977. augusta 8. V marci 22 však priateľ z antikvariátu otvoril pamätný trh v Gotande a v tom čase som zlikvidoval všetky knihy v obchode. Chcem urobiť deň, keď Knihy Sanno Shobo dochádzajú ako posledný deň. ““

Dóza a mŕtvy list mi spadli na lono.

Môžete nám povedať o knihe vášho otca „Zákazníci starého dňa“?

"Na pamiatku 1977. narodenín som sa rozhodol dať dohromady vety, ktoré som napísal, do jedného zväzku. Pripravoval som sa na vydanie, ale v roku 8 bol môj otec náhle hospitalizovaný s rakovinou a zostal mi jeden život. Povedalo mi to doktorovi, že to boli dva mesiace. Stretol som sa na nemocničnej izbe s mojím najlepším priateľom Noboru Yamatakou, ktorý nepovedal meno choroby môjmu otcovi, ktorý povedal, že ešte má napísať niekoľko príbehov. Pán Yamataka uviedol odtlačok dreva na prednom diele a môj otec sa usmial so širokým úsmevom. Možno, že vakcína Marujama mala účinok na predĺženie života. Asi o päť mesiacov neskôr, 22. augusta. Dňa som zomrel na domácej podložke tatami, ako si prial. . K mojim 1978. narodeninám som napísal príspevok. Rok potom, čo zomrel môj otec, som bol 11. novembra 18. v kostole Megumi Omori. Mal svoju prvú svadbu. Kostol bol vyobrazený na drevotlačovej doske priečelia. Keď som vošiel do v čakárni ženícha, prekvapilo ma, že som na stole našiel novo dokončeného „staromódneho hosťa“. Bol som ohromený. Vstúpil som do obradu s tým vzrušením v srdci. Po obrade som urobil skupinovú fotografiu na nádvorí, a v tom čase som sedel. „Si v poriadku?“ Len čo sa fotograf postavil, padla mi na lono facka a mŕtvy list.Ak sa na to pozriete, je to list ginka.Prekvapilo ma, keď som na pamätnej fotografii uvidel list ginka. „

„Zákazníci z Old Day“, prvé vydanie

Ah, ginkgo je môj otec ...

"Máte pravdu. Ginkgo biloba a dieťa dieťaťa, Ginkgo, je haiku môjho otca. Nedávno som sa čudoval, čo sa stalo s tým ginkom, tak som šiel do kostola Megumi. Potom tam žiadny ginkgo strom nie je. Bol tam starý muž." kto to čistil, tak som sa spýtal: „Dávno, okolo roku 53, bol tu strom ginkgo?“ Bol som tam, ale strom ginkgo si nepamätám. “Odkiaľ sa teda vzal ten list ginka?Nemalo pocit, že fúka silný vietor.Z priameho zhora spadol dole.Navyše, bol len jeden z nich a nikde inde nebolo popadané lístie.Iba jeden z nich mi zostúpil na lone.Z môjho otca sa akosi stal anjel, nie, možno to bola vrana (smiech), ale je to skutočne záhadná udalosť, keď priniesol listy ginka. „

Profesor Kazuo Ozaki * 1 to odporučil na Japonskú cenu za esejistu roka.

Prvý „Old Day Guest“ sa začal volať fantómová kniha.

"Pôvodne je na svete iba 1,000 300 kníh prvého vydania. Tým, ktorí sa o ne starali, bolo navyše predstavených asi XNUMX kníh a zvyšok sa predal v Sancha Shobo v Jimbocho, najlepšom priateľovi môjho otca. Bolo to také kniha. Bola veľmi populárna a profesor Kazuo Ozaki * ju odporučil na japonskú cenu esejistov roku. Avšak, bohužiaľ, príjemcovia tejto ceny musia byť nažive. Nemohol som to urobiť, ale to, čo mi povedal Kazuo-sensei bolo, že uznal obsah. Predovšetkým som bol taký šťastný, že som plakal s taškou. “

Odvtedy bol dobre prijatý a aj keď jeho meno poznáte, je ťažké ho prečítať.

"Nepustím človeka, ktorý ho vlastní. Osoba, ktorá ho vlastní, zomrela a nemôžem ísť do antikvariátu, pokiaľ si neorganizujem knihy. Aj keď pôjdem do antikvariátu, ak ho dám na ten, kto ho našiel, si ho kúpi za 30 minút Zdá sa, že cena bola desaťtisíce jenov. Aj keď ho nájdete, počet ľudí, ktorí si ho môžu kúpiť, je obmedzený. Mladí ľudia si to nemôžu dovoliť, takže Rozhodne som to chcel znova zverejniť. ““

„Zákazníci z Old Day“, publikovaní v roku 2010

Teraz by som sa vás chcel opýtať na opätovné vydanie „Old Day Customers“, čo je rok 33. výročia vášho otca.

„Nebol som si toho vedomý. Je to naozaj náhoda.
Bolo to 33. krát, čo som sa objavil na prednáškovej akcii „Čítanie„ Zákazníkov starého dňa “- Omori Sanno Shobo Monogatari- s názvom„ Nishi-Ogi Bookmark “, a bolo to zhruba v čase, keď bolo dosiahnuté 33. výročie môjho otca.Sen o opätovnom vydaní sa postupne blížil a myslím si, že to bol koniec júna 2010, o rok neskôr, ale dostal som srdečnú a zdvorilú obálku od vydavateľa s názvom Natsuhasha.Potom nasledoval príbeh opätovného vydania obrovskou rýchlosťou do rytmu.Okolo výročia smrti môjho otca som napísal druhý postscript a nakoniec sa na všetkých poschodiach hlavného obchodu Sanseido v Jimbocho nakopila krásna kniha s dátumom vydania 6. októbra, rovnako ako prvé vydanie.Nikdy nezabudnem na deň, keď som videl tú scénu s mojou matkou. „

* 1: Kazuo Ozaki, 1899-1983.ProzaikNarodil sa v prefektúre Mie.Za svoju poviedku „Cena Akutagawa“ dostal cenu Akutagawa.Súkromný spisovateľ románu, ktorý predstavuje povojnové obdobie.Reprezentatívne diela zahŕňajú „Shinki okuliare“, „Rôzny hmyz“ a „Pohľad z krásneho cintorína“.

Retro vyzerajúca kaviareň „Staromódni hostia“
© KAZNIKI

• Miesto: 1-16-11 Central, Ota-ku, Tokio
• Pristúpte / vystúpte na autobusu Tokyu „Ota Bunkanomori“
• Pracovná doba / 13: 00-18: 00
• Prázdniny / Nepravidelné sviatky
• E-mail / sekijitsu.no.kya9 ★ gmail.com (★ → @)

お 問 合 せ

Sekcia vzťahov s verejnosťou a verejným vypočutím, Divízia propagácie kultúrneho umenia, Združenie na podporu kultúry Ota Ward