Informačný papier o kultúrnom umení Ota Ward „ART bee HIVE“ vol.2 + včela!

"Pracoval som pre agentúru spoločnosti Y a mnoho rokov so sídlom v Malajzii som cestoval do susedných krajín, Číny atď., Aby som podporil výrobné závody. Medzi nimi je aj továreň na hudobné nástroje, kde som sa naučil ladiť a vyrábať hudobné nástroje." .Vedomosti, ktoré som sa naučil, mám teraz ja. “

Je tomu už 3 roky, čo sa bambus (ženský bambus), ktorý je materiálom Shinobue, zozbiera a vysuší.Medzitým dve tretiny prasknú.Ohnutý bambus sa ohrieva (koriguje) ohňom. Špecialitou pána Tanaku je upraviť píšťalku, ktorá bude dokončená asi o tri a pol roka, na iný tón pre každý festival v každej štvrti a vedecky ju upraviť podľa fúkača. „Nevyberajte si štetec Kobo“ je stará rozprávka.

"Je toľko píšťaliek, koľko je festivalov po celom Japonsku. Je tu miestna hudba a sú tam aj zvuky. Preto musím pre túto hudbu vydať zvuky potrebné."

Znamená to, že je toľko zvukov, koľko je miest a dedín.Rozhodujete o tóne po počúvaní miestnej hudby?

"Skontrolujte všetky výšky tónu pomocou tunera. Hz a výška tónu sú úplne odlišné v závislosti od krajiny. Zvukové vlny sa generujú v elektrónke, ale elektrónka je skreslená, pretože je to prirodzené. Zvukové vlny sú tiež skreslené. Zvukové vlny vystupujú . Ak to znie ako príjemný tón alebo zvuk, alebo ak je to druhé, tvar trubice sa trasie. Opravte to pomocou skrutkovača, aby ste vydali zvuk. Choďte "

Vyzerá to ako forma života daná prírodou.

"Máte pravdu. Preto je vydávanie zvukov celkom fyzické a súvisí to s plochou a tvarom vo vnútri. Tvrdosť. Keď som bol dieťa, išiel som do Asakusa a kúpil som si flautu vyrobenú majstrom flauty, ale v tom čase som s vnútornou časťou trubice sa nepletiem. Keď ju fúknem, nie je počuť žiadny zvuk. Potom mi učiteľ povedal, že tréning je odrazový mostík. Ale to je pôvod mojej výroby píšťaliek. Ako záľubu som vyrábal flauty. „Ale nakoniec som si uvedomil, že nastal problém s tvarom vo vnútri. Naučiť sa vyrábať hudobné nástroje vo firme bolo pre moje súčasné zamestnanie veľmi užitočné.“

Chcel by som sa vás opýtať na proces výroby Shinobue.

"Bambus, ktorý som nazbieral, sa nedá použiť taký, aký je, takže ho musím tri roky sušiť. Dve tretiny sú zlomené a zo zvyšnej tretiny sa stane píšťalka, ktorá sa však trochu ohne. Keď sa stane trochu mäkké, narovnajte ho holiacim drevom. Môžete vyrobiť jeden materiál, ale bude sa namáhať, keď ho opravíte, takže ak urobíte dieru okamžite, praskne. Tiež ju osušte, kým nebude známa asi pol hodiny. rok. Od fázy výroby materiálu to vyžaduje veľa nervov. Ak urobíte materiál voľne, stane sa z neho voľná píšťalka. “

Táto špeciálna funkcia je „Tsumugu“.Čo to znamená pretočiť tradíciu pre pána Tanaku?

„Nie je to„ fúzia “, ktorá udržiava staré a vkladá nové?Staromódna štruktúra bude zachovaná so staromódnou štruktúrou.Doremiho flauta je teraz veľmi zaujímavá.Chcem hrať súčasnú hudbu, chcem hrať aj jazz.Doteraz neexistoval žiadny píšťalku, ktorá by sa dala hrať spolu na klavírnej škále, ale Shinobue dohnal západný rovnocenný temperament.Vyvíja sa. ““

Ďakujem mnohokrát.Štúdio flauty Kazuyasu prijíma konzultácie aj pre tých, ktorí chcú začať s flautou, ale nevedia si ju vybrať.Skontrolujte tiež domovskú stránku.

Píšťalkové štúdio Kazuyasu

• 7-14-2 Centrálne, Ota-ku
• Prevádzkové hodiny: 10:00 - 19:00
• TEL: 080-2045-8150

Domovská stránka

„Živý národný poklad“, ktorý spája tradičnú kultúru s potomkami „Fumiko Yonekawa II“

„Umenie“ je strach a váha--
Preto som celý život aktívny, len sa stále venujem divadelnému umeniu

Javisko je stále strašidelné
Prísne sledujte zábavu pre seba aj pre ostatných

Fumiko Yonekawa, druhá generácia, pôsobí ako interpretka spoločností Jiuta a Jiuta (* 80) už viac ako 1 rokov. Aj keď bol v roku 2008 certifikovaný ako živý národný poklad (dôležité nehmotné kultúrne bohatstvo) v Koto, je pôsobivé, že pokračuje v ceste umením.

"Vďaka tebe mám pred sebou rôzne koncerty, takže cvičím, kým nie som spokojný. To mi spôsobuje nepríjemné pocity. V závislosti od skladby, obsahu a prejavu je to iné, takže je veľmi ťažké to predviesť Myslím, že je vždy v mojej hlave, že chcem, aby to všetci počuli ľahko pochopiteľným spôsobom. ““

Piesne Jiuta a koto, ktoré boli odovzdané školskou inšpekciou (nevidiaci hudobník) počas obdobia Edo a boli odovzdané dodnes.Prehĺbte svoje pochopenie piesne vrátane individuality a vkusu každej školy a ukážte ich poslucháčom pred vami namiesto tónu. Aj keď som si už zvykol, nikdy sa nezastavím a stále cvičím a venujem sa .Za nežným prejavom cítiť ducha a odhodlanie ako vyšetrovateľa, ktorý ovláda také umenie.

"Koniec koncov, javisko je stále strašidelné. Aj keď cvičíte dosť, ak dokážete na pódiu uhasiť 8%, nemôžete uhasiť ani polovicu."

Jednou z indícií, ktorá vedie k presnosti pri sledovaní umenia, je tréningová metóda, ktorá sa praktizovala až do začiatku obdobia Showa.Ak sa budete tlačiť na doraz, napríklad „studený tréning“, pri ktorom stále hráte koto a tri struny (shamisen), kým pri vystavení chladnému zimnému vetru nestratíte zmysly, a „stovka“, keď hráte rovnaká pieseň znova a znova. Je to tréningová metóda na precvičenie tela a zdokonaľovanie schopností.

"Vzdelávanie sa v modernej dobe zmenilo, takže si nemyslím, že je ľahké dostať takéto učenie, aj keď chcete. Lekcie sú však veľmi dôležité a sú základom celého tréningu. Myslím si."

Pán Yonekawa hovorí, že pokiaľ ide o umenie, je „prísny na seba i na ostatných“.

"Inak nebudeš môcť venovať pozornosť ľuďom. Sám o tom premýšľam."

V pokynoch, ktoré poskytuje pán Yonekawa priamo svojim učeníkom, sú dôležité aj iné veci, okrem toho, že je potrebné interpretovať každú pieseň v timbre.Je to kontakt zo srdca na srdce.

„Každá pieseň má svoje„ srdce “. V závislosti na tom, ako sa akumuluje umenie učeníkov, niektorí ľudia to môžu pochopiť a iní nie. Preto je to skvelé, berúc do úvahy pocity učeníkov toho druhého. Snažím sa vysvetliť svoje interpretácia piesne ľahko zrozumiteľným spôsobom. Každý ju rád hrá. Keď ju postupne v priebehu rokov chápem, rozumiem tomu, čo som povedal. Vezmite si, prosím, lekcie. “

Hovorí sa, že spôsob riešenia tohto rozhodného umenia je do veľkej miery spôsobený výučbou prvej Fumiko Yonekawa.

„Pretože bol zasiahnutý duch umenia predchodcu. Toto učenie začleňujeme do celoživotného pokladu.“

Riaďte sa učením predchádzajúcej generácie a choďte na ďalšiu generáciu
Nalejte svoje srdce do rozvoja tradičnej kultúry

V prvom rade sú medzi pánom Yonekawom (vlastným menom: pán Misao) a jeho predchodcom vzťah „teta a neter“.Detstvo prežil v Kobe a v roku, keď vyštudoval základnú školu, zomrela jeho matka, ktorá bola slepou a koto majsterkou, a šiel som nočným vlakom do Tokia študovať so sestrou.Potom žil u svojej tety a vzťah medzi nimi sa zmenil na „učiteľ a žiak“ a v roku 1939 (Showa 14) na „matku a adoptovanú dcéru“.

"Išiel som do domu svojej tety bez toho, aby som o ničom vedel. Bolo tam veľa uchideshi. Spočiatku som si myslel, že som strašidelná teta. Ale povedal som" teta ". Len som hral na koto. Potom to bol jednoduchý nápad, že občas sa vyskytli odmeny a dobré veci. Bolo to detinské. “

Pod prísnym vedením svojho predchodcu sa dievča postupne vynorilo a nakoniec sa vynorilo.Fumi Katsuyuki(Fumikatsu) Široko používaný v mene.Predchodca vždy sebe a ostatným hovorí, že by mal študovať iba umenie, a je uchideshiho predchodcu pre prácu, ako sú kancelárske práce a diplomacia, a jeho sestry v rodinnom registri, ktorá bola prijatá súčasne. ・ Pán Fumishizu Vedie to Yonekawa (zosnulá).Ako keby chcel reagovať na myšlienky svojho učiteľa a sestry, pán Yonekawa bude pokračovať v presadzovaní umenia.
V roku 1995 (Heisei 7) umrela prvá generácia a o štyri roky neskôr dostal meno „druhá generácia Fumiko Yonekawa“.Svoje vtedajšie pocity popisuje ako „urobil som veľké rozhodnutie, či budem naozaj pracovať sám pre seba.“

"Kedysi mi mama hovorila, že umenie mi pomáha, ale keď som bol mladý, celkom som tomu nerozumel. Môj predchodca mal veľké srdce. Vychoval to. Nepoznám prácu v kancelárii," Nemôžem nič robiť so svojou rodinou. Podarilo sa mi dostať do sveta hraním koto a podporovaním ľuďmi okolo mňa. Mojou predchodkyňou bola mama, učiteľka umenia a rodič, ktorý všetko vychoval. Bol prísnym človekom pre umenie, ale akonáhle z umenia vyšiel, bol skutočne láskavý. Milovali ho aj jeho učeníci. Sila prvej generácie je veľká. “

Zdedil ašpirácie predchodcu, ktorý je taký veľký, existoval a pán Yonekawa energicky pracoval na prenose umenia na ďalšiu generáciu.Aj keď počet profesionálnych japonských hudobníkov a nadšencov klesá, zameriavame sa na popularizáciu hudobného vzdelávania pomocou japonských hudobných nástrojov, najmä na základných a stredných školách.V súčasnosti je „prax japonských hudobných nástrojov“ zahrnutá do povinného kurzu v pokynoch pre výučbu pokynov pre základné a nižšie stredné školy, ale Japonská asociácia sankyoku (* 2), ktorej čestným predsedom je Yonekawa, je celonárodná s cieľom pomôcť Okrem toho, že venujeme veľa koto základným a stredným školám, vysielame mladých hudobníkov hlavne na základné a stredné školy v Tokiu, aby sme predviedli vystúpenia a zažili sprievod v oblasti výkonu hudobných nástrojov.V Iemoto Sochokai pán Yonekawa tiež pracuje na diseminačných aktivitách na základných a stredných školách v Ota Ward. Niekedy sám pán Yonekawa chodí do školy, aby deťom poskytol priamy kontakt s koto.

"Pred deťmi hrám detské riekanky a školské piesne, ale spievajú spolu so mnou a je to vzrušujúce. Skutočne som si užívala čas, keď som si vlastne nechala nechty na prstoch a dotkla sa koto. Japonská hudba Pre budúcnosť kultúry , je dôležité najskôr vychovať deti. Aj deti, ktoré prídu do našej školy, sa o ne budú dobre starať a hrať koto. “

Pokiaľ ide o odovzdanie ďalšej generácii, v posledných rokoch sa postupne objavujú manga a anime založené na tradičnom japonskom divadelnom umení a kultúre, ktoré si získavajú obľubu hlavne u mladšej generácie.Prostredníctvom nich sa oboznámia s tradičným múzickým umením a kultúrou, zaujímajú sa oň a zaujímajú sa oň.Takýto pohyb sa vyskytuje aj v koto a v skutočnosti je to prehliadka kultúrneho strediska, kde sú inštruktormi učeníci zo Sochokai, obdivujúci pôvodné koto, ktoré predviedli postavy počas hry. uchádzači.Zdá sa, že aj niektorí študenti chcú hrať, a ukazuje to veľký dopad, ktorý majú na spoločnosť.Pán Yonekawa, ktorý kráča s klasickými piesňami, hovorí, že má pre túto nádej postoj „robiť stále viac a viac“.

"Je len prirodzené, že bude niečo, čo bude v súlade s dobou ako vstupom záujmu. Som vďačný za to, že japonská hudobná populácia bude narastať. Okrem toho, ak ide o dobrú pieseň, prirodzene to zostane. Postupom času stane sa „klasikou“. Dúfam však, že tí, ktorí vstúpili do moderných piesní, sa časom naučia klasiku a osvoja si správne základy. Znamená to, že je ťažké spojiť sa s vývojom tradičnej japonskej kultúry? Je veľmi dôležité dôležité, že? “

„Otawský festival“Stav k 2018. marcu 3

Na konci rozhovoru, keď som sa znova opýtal: „Čo je„ umenie “pre pána Yonekawu?“, Po niekoľkých sekundách ticha po jednom zdvihol slová, aby opatrne chytil za srdce.

"Pre mňa je umenie strašidelné a ťažké a ťažko prichádzať so slovami. Takto sväté a slávnostné mi ho dal môj predchodca. Predovšetkým sa dá žiť pri hraní kota. Stále chcem pokračovať v práci v umení po zvyšok môjho života. ““

* 1 Umelecká hudba vychádza z neoddeliteľného spojenia medzi Jiutou (shamisenová hudba) a koto piesňami, ktoré vydáva školská inšpekcia (nevidiaci hudobník) počas obdobia Edo.„Pieseň“ je dôležitým prvkom v hudbe každého nástroja a ten istý interpret má na starosti hranie koto, hru na šamisen a spev.
* 2 Budú sa realizovať rôzne projekty s cieľom prispieť k rozvoju japonskej hudobnej kultúry podporou šírenia tradičnej hudby, koto, sankyoku a shakuhachi a výmenou každej z týchto troch piesní.

profil

Hudobník v štýle Jiuta / Ikuta.Predsedá mu Sochokai (Ota Ward).Čestný predseda Japonskej asociácie sankyoku. Narodený v roku 1926.Jeho skutočné meno je Misao Yonekawa.Predtým sa volá Fumikatsu. V roku 1939 sa presťahoval do Tokia a stal sa prvým uchideshi. V roku 1954 si ho adoptoval jeho prvý učeník Bunshizu. Medailu s fialovou stuhou dostal v roku 1994. V roku 1999 bola pomenovaná druhá generácia Fumiko Yonekawa. V roku 2000 dostal Rád drahocennej koruny. V roku 2008 certifikovaný ako dôležitý držiteľ nehmotného kultúrneho majetku (žijúci národný poklad). V roku 2013 získal cenu a umeleckú cenu Japonskej umeleckej akadémie.

Referencie: „Fumiko Yonekawa People and Arts“ Eishi Kikkawa, editoval Sochokai (1996)

お 問 合 せ

Sekcia vzťahov s verejnosťou a verejným vypočutím, Divízia propagácie kultúrneho umenia, Združenie na podporu kultúry Ota Ward